Život Prešova
online
online
Ladislavovi Grosmanovi priniesla slávu novela Obchod na korze
21.01.2016 Humenné
Humenné/Bratislava 20. januára (TASR) - Redaktor, spisovateľ a scenárista Ladislav Grosman zomrel 21. januára pred 35 rokmi.
Autor scenára slávneho filmu Obchod na korze (1965) sa zaradil do literárneho prúdu, ktorý sa vracal k židovským témam a hlavne ich ľudskému rozmeru. Snažil sa o plastické stvárnenie ťažkého života Židov, o zviditeľnenie ich túžob, snov, ilúzií a tvrdej reality v regióne pod Vihorlatom za čias druhej svetovej vojny.
Ladislav Grosman, rodák z Humenného, kde sa narodil 4. februára 1921, vedel o čom píše. Jeho mladosť bola poznačená vojnou a rasovou nenávisťou. Pri vojnovom bombardovaní prišiel o rodičov a troch súrodencov. Pochádzajúc zo židovskej rodiny ho z rasových dôvodov po vzniku tzv. Slovenského štátu zaradili do vojenskej pracovnej služby bez zbrane a po nepodarenom úteku deportovali v roku 1941 do tábora nútených prác pri Banskej Bystrici. Až do vypuknutia Slovenského národného povstania (SNP) tam tvrdo pracoval ako robotník. Po potlačení SNP sa utiahol do ilegality. Do oslobodeného Humenného sa vrátil v marci 1945. V tom istom roku si urobil maturitu, potom vyštudoval v českej Prahe Vysokú školu politickú a sociálnu a Vysokú školu pedagogickú. V Prahe sa spriatelil s českým židovským spisovateľom Arnoštom Lustigom a česko-poľským esejistom Gabrielom Laubom.
Autor kratšej prózy, čŕt, noviel a poviedok zo života Židov na východnom Slovensku publikoval od roku 1955 najprv po slovensky a neskôr po česky. Publicisticky sa presadil v druhej polovici 60. rokov minulého storočia, prispieval do mnohých kultúrnych periodík. Väčšina próz Ladislava Grosmana vychádzala zo znalosti rodného prostredia a zo zmyslu autora pre zvláštnosti jazyka, spôsob myslenia a ritualizované konanie Židov. Vedel vykresliť zvláštnosti svojráznych postáv v mnohokrát bizarných konfliktných situáciách, čo majstrovsky zvládol najmä v novelách Obchod na korze a Nevesta. Obidve tieto tragikomicky ladené prózy s tematikou tzv. Slovenského štátu rozvíjajú na obraze východoslovenského malého mesta príbehy o rozpore medzi túžbami, snami a ilúziami bezbranných ľudí a neúprosnou skutočnosťou.
Najväčšiu slávu mu priniesla práve novela Obchod na korze prepracovaná do podoby scenára, ktorému filmovú podobu dali v roku 1965 režiséri Ján Kadár a Elmar Klos. Film Obchod na korze (1965) odmenili o rok neskôr Oscarom ako najlepší zahraničný film. Bola to prvá slovenská snímka ocenená najprestížnejšou filmovou cenou. Témou diela je Slovensko a holokaust, základným motívom dilema hlavného hrdinu, jednoduchého človeka stolára Tóna Brtka (vo filmovom spracovaní ho stvárnil herec Jozef Kroner), či dokáže odporovať zlu stelesnenému protižidovskými zákonmi a ich fašistickými vykonávateľmi. Slávnej vojnovej dráme vzdalo hold mesto Sabinov, kde sa príbeh odohrával aj natáčal, keď zrekonštruovalo pôvodný "obchod" a spravilo z neho turistickú atrakciu.
V roku 1968 Ladislav Grosman emigroval s rodinou do Izraela. Až do svojej smrti 21. januára 1981 žil v Tel Avive, prednášal na tamojšej univerzite slovanské literatúry a scenáristiku. Publikoval v izraelských a exilových periodikách v Taliansku a Švajčiarsku. V Izraeli napísal ešte scenár k televíznemu filmu Dod David holejch lirot kala (1972) a k americkej televíznej snímke The seventeeth Bride (1986) podľa vlastnej novely Nevesta. V exilovej próze, v poviedkach a črtách sa vracal opäť k židovskému údelu počas vojny v lyricky ladených spomienkach na zážitky z detstva.
Autor scenára slávneho filmu Obchod na korze (1965) sa zaradil do literárneho prúdu, ktorý sa vracal k židovským témam a hlavne ich ľudskému rozmeru. Snažil sa o plastické stvárnenie ťažkého života Židov, o zviditeľnenie ich túžob, snov, ilúzií a tvrdej reality v regióne pod Vihorlatom za čias druhej svetovej vojny.
Ladislav Grosman, rodák z Humenného, kde sa narodil 4. februára 1921, vedel o čom píše. Jeho mladosť bola poznačená vojnou a rasovou nenávisťou. Pri vojnovom bombardovaní prišiel o rodičov a troch súrodencov. Pochádzajúc zo židovskej rodiny ho z rasových dôvodov po vzniku tzv. Slovenského štátu zaradili do vojenskej pracovnej služby bez zbrane a po nepodarenom úteku deportovali v roku 1941 do tábora nútených prác pri Banskej Bystrici. Až do vypuknutia Slovenského národného povstania (SNP) tam tvrdo pracoval ako robotník. Po potlačení SNP sa utiahol do ilegality. Do oslobodeného Humenného sa vrátil v marci 1945. V tom istom roku si urobil maturitu, potom vyštudoval v českej Prahe Vysokú školu politickú a sociálnu a Vysokú školu pedagogickú. V Prahe sa spriatelil s českým židovským spisovateľom Arnoštom Lustigom a česko-poľským esejistom Gabrielom Laubom.
Autor kratšej prózy, čŕt, noviel a poviedok zo života Židov na východnom Slovensku publikoval od roku 1955 najprv po slovensky a neskôr po česky. Publicisticky sa presadil v druhej polovici 60. rokov minulého storočia, prispieval do mnohých kultúrnych periodík. Väčšina próz Ladislava Grosmana vychádzala zo znalosti rodného prostredia a zo zmyslu autora pre zvláštnosti jazyka, spôsob myslenia a ritualizované konanie Židov. Vedel vykresliť zvláštnosti svojráznych postáv v mnohokrát bizarných konfliktných situáciách, čo majstrovsky zvládol najmä v novelách Obchod na korze a Nevesta. Obidve tieto tragikomicky ladené prózy s tematikou tzv. Slovenského štátu rozvíjajú na obraze východoslovenského malého mesta príbehy o rozpore medzi túžbami, snami a ilúziami bezbranných ľudí a neúprosnou skutočnosťou.
Najväčšiu slávu mu priniesla práve novela Obchod na korze prepracovaná do podoby scenára, ktorému filmovú podobu dali v roku 1965 režiséri Ján Kadár a Elmar Klos. Film Obchod na korze (1965) odmenili o rok neskôr Oscarom ako najlepší zahraničný film. Bola to prvá slovenská snímka ocenená najprestížnejšou filmovou cenou. Témou diela je Slovensko a holokaust, základným motívom dilema hlavného hrdinu, jednoduchého človeka stolára Tóna Brtka (vo filmovom spracovaní ho stvárnil herec Jozef Kroner), či dokáže odporovať zlu stelesnenému protižidovskými zákonmi a ich fašistickými vykonávateľmi. Slávnej vojnovej dráme vzdalo hold mesto Sabinov, kde sa príbeh odohrával aj natáčal, keď zrekonštruovalo pôvodný "obchod" a spravilo z neho turistickú atrakciu.
V roku 1968 Ladislav Grosman emigroval s rodinou do Izraela. Až do svojej smrti 21. januára 1981 žil v Tel Avive, prednášal na tamojšej univerzite slovanské literatúry a scenáristiku. Publikoval v izraelských a exilových periodikách v Taliansku a Švajčiarsku. V Izraeli napísal ešte scenár k televíznemu filmu Dod David holejch lirot kala (1972) a k americkej televíznej snímke The seventeeth Bride (1986) podľa vlastnej novely Nevesta. V exilovej próze, v poviedkach a črtách sa vracal opäť k židovskému údelu počas vojny v lyricky ladených spomienkach na zážitky z detstva.
0
www.ZIVOTPO.sk
